eset

Každé ráno šťastie ku mne príde, Keď slniečko s krásou mojou splynie. Radosťou som celá blažená, Razom sa hneď celý svet rozvonia. Dieťa, muž i dievčina, Obdivom vždy poctia ma. Kvety moje zdobia jemné lupene, Farba ich mi zaručuje nekonečné uznanie. Beda je však tvorovi, Ktorý labu svoju dobre nestráži, Razom mu škrabanec kožu osvieži. Že zlá som? Neverte tomu! Ale postavím sa smelo hocikomu. Krása vždy dakoho niečo stojí, Kto bojí sa, nech s burinou sa uspokojí. Ak s úctou sa so mnou zaobchodí, Úsmev každý deň nejednu tvár zdobí. Sady, lúky, záhrady, Pýšia sa radi farebnými kvetinami. I láska vysoko si ma cení, veď kytica ruží každý hriech na neviditeľný premení. Keď staroba na dvere mi zaklope A krásu mi naraz bez výčitiek uchmatne, Keď osud koniec môj priveje, Nezbaví ma sladkej nádeje, Že i v nebi ruža opäť uspeje.